Fauna
Zo zoogeografického hľadiska predstavuje Devínska Kobyla významné územie, kde žije niekoľko tisíc druhov živočíchov.
Vyznačuje sa najmä bohatým zastúpením teplomilných a suchomilných druhov ulitníkov, ktorým vápencový podklad a južná
poloha vytvárajú vhodné životné podmienky. Nájdeme tu zebrinu teplomilnú (Zebrina detrita), slimáka pásikavého (Cepaea vindobonensis),
aj chondrinu skalnú (Chondrina clienta).
Najvýznamnejšou zložkou živočíšstva Devínskej Kobyly tvorí hmyz.
Viac...
Flóra
Prírodné hodnoty tohto územia zaujímali vedcov, najmä botanikov už v minulosti. V 16. storočí sa zaoberal skúmaním tunajšej
flóry Carol Clusius. Okrem popisu vzácnych rastlinných druhov si všímal aj ich úbytok a upozorňoval na potrebu príšnej ochrany tohoto
cenného územia.
V oblasti južných a juhozápadných svahov s dostatočne hlbokou pôdou je rozšírený travnatá step. Prevládajú tu teplmilné druhy tráv,
ako kostrava valeská (Festuca valesiaca).
Sandberg
Je významnou paleontologickou lokalitou, nachádzajúcou sa na severozápadnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Táto lokalita bola objavená pri ťažbe piesku pre potreby tehelne v Devínskej Novej Vsi. Hlavným dôvodom ochrany tohto územia, je výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny.
Viac...
Turistika
Devínska Kobyla a jej okolie ponúka pestré možnosti trávenia voľného času v každom ročnom období. Na pešiu turistiku
je toto územie veľmi atraktívne s nádhernými zákutiami a výhľadmi na rakúske Moravské pole či zrúcaninu hradu Devín.
Viac...
Základná charakteristika
Názov: Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla
Výmera chráneného územia: 1 011 157 m2
Rok vyhlásenia: 1964
Predmet ochrany: Ochrana prírod. komplexu najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zool., geol. a paleontolog. hodnotami, význač. xerotermnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chrán. a ohrozených druhov a s význ. paleontol. lokalitou Sandberg.
História
Devínska Kobyla patrí vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a dobrým klimatickým podmienkam k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali svoje prvé sídla. Cez toto strategické územie viedla v dobe bronzovej (900 r. pred n.l.) obchodná Jantárová cesta, neskôr sa tu usadili Kelti (4. stor. pred n.l.), ktorí začali klčovať lesy, a po nich ovládli územie v 1. stor. n.l. Rimania a založili
Geológia a paleontológia
Masív Devínskej Kobyly, ktorý spolu s rakúskymi Hundheimskými pokcami tvorí západný výbežok karpatského oblúka nazývajú geológovia aj "klenotnicou romanitosti geologických javov". Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea, čoho dôkazom sú náleziská žuly vo Veľkom žulovom lome pri Devíne a kryštalické bridlice v okolí Dúbravky. V nasledujúcich obchobiach bolo